Keď sa blížia Vianoce, svetelna retaz cencule sú pre mňa kapitola sama o sebe. Každý rok si hovorím, že tento rok to zvládnem v pokoji, zapojím to na prvý pokus a všetko sa rozsvieti ako v reklame. No… nikdy to tak nie je. Vždy skončím s klbkom káblov, ktoré je zašmodrchané a pri tom padne pár sprostosť slov. Ale potom, keď sa konečne podarí všetky žiarovky rozmotať a napchať na stromček alebo okolo okna, príde tá chvíľa, kedy sa rozsvieti prvé teplé svetielko, a ja si poviem: áno, toto za to stálo. Všeobecne Vianoce sú fakt kúzelné obdobie a vždy, keď je zima, tak jediné, na čo sa vlastne teším, sú Vianoce.

Sviatky pokoja, mieru, pohody, pre niekoho zase predčasného zhonu, pretože nezohnal darčeky včas. No a tak aj tak to bolo u nás minulý rok, kedy Vianoce skôr pripomínali sviatky zhonu, než pohody. A viete prečo? Na poslednú chvíľu som si vlastne s mamičkou a oteckom spomenula, že nemáme vianočné reťaze. Ony sa totiž tie predošlé rozbili a mne to úplne vyšumelo z hlavy. A možno tomu asi nebudete veriť, ale bola som pekne naštvaná. Zháňať svetelné reťaze na poslednú chvíľu je naozaj peklo, zvlášť keď neviete kde a či vôbec prídu včas. Našťastie som našla jeden obchod, ktorý má všetok tovar, čo sa týka Vianoc.

No a tak som,,riskla“ šťastie a vianočné reťaze a ozdôbky u nich nakúpila. A predstavte si, nakoniec dorazili včas. Mala som obrovské šťastie a dobrý pocit. Hlavne som bola extrémne nadšená, pretože som už nebola v strese a mohla som už v pokoji (síce na poslednú chvíľu, ale predsa) začať zdobiť s celou rodinou. tak tie minule Vianoce nakoniec boli krásne a zachránené a my sme sa nemuseli vďaka Bohu stresovať, že na stromčeku nemáme žiadne svetielka a ozdobiť. A mohli sme si Vianoce so všetkým užiť, ako sa pristane a patrí to každý rok. A Vianoce v pokoji sú jedným z najkrajších darčekov pod stromček.